Kernel patch pre demokraciu

Autor: Martin Lopušek | 19.2.2013 o 22:35 | Karma článku: 12,33 | Prečítané:  583x

Churchillov výrok o demokracii je známy, aj keď on sám ho začal slovami "Hovorí sa...". Ja na rozdiel od tých, čo to hovorili, si myslím niečo iné. Demokracia je ok, len má jeden bug. A to vo svojom kerneli - jadre.

Btw. vopred sa ospravedlňujem za určitú mieru zovšeobenenia, ktorú som z dôvodu rozsiahlosti musel použiť. Z prstokladu viem len asdw :)

Jadro demokratického systému a teda vlády ľudu, sú voľby. Ľudia vládnu svojím hlasovacím lístkom a vyberajú svojich zástupcov. Jeden človek - jeden hlas. Všetci sme si rovní, ak máme 18+. A tu je ten problém: jeden človek - jeden rovnaký a rovnocenný hlas. A to je zlé. Len pre ilustráciu príklad: ak rieši rodina dovolenku, tak ju rieši celá rodina - rodičia/deti. Logicky, lebo všetci idú na dovolenku. No ak sa riešia rodinné financie, tak to riešia vo väčšine len rodičia, lebo oni pracujú, poznajú hodnotu zarobených peňazí, zarábajú. Deti nezarábajú, nevyjadrujú sa. Logicky a demokraticky.

No v demokracii je to zlé. V demokracii sa pri voľbách nerieši len dovolenka voličov, ale aj rodinný rozpočet, v tomto prípade štátny rozpočet. A problém je ten, že rovnaký a rovnocenný hlas majú tí, čo neprispevaju do rozpočtu ako aj tí, čo prispievajú. Čo je ešte horšie, tí čo neprispievajú, dokonca poväčšine z rozpočtu len čerpú.

Po lopate - v demokracii má rovnaký hlas ten, čo platí dane, ako ten čo dane neplatí. Ten čo dane neplatí, rozhoduje o tom, čo sa urobí z vybranými daňami. Akým právom?... Prenesiem to do reálnej politiky, ten čo platí dane, má záujem na tom, aby jeho dane boli spravované efektívne. Ten čo dané neplatí, je mu to jedno. Teda nie, že by mu to bolo až tak celkom jedno, ale má inú prioritu, vyššiu. Keďže vo väčšine len poberá časť z vybraných daní, pre neho je priorita výška peňazí, ktorú poberá. A je v politike vymaľované.

Politici už dávno prišli na to, že je jednoduchšie dať ľuďom vianočný dôchodok, ako zefektívniť použitie vybraných daní. Zároveň vianočný dôchodok má okamžitý efekt, no zefektívnenie hospodárenia štátu ide zvyčajne cez viac ako jedno volebné obdobie. No a načo sa politici budú púšťať do nie ľahkého zefektívnenia, keď o 4 roky už vôbec zvolení nemusia byť? No voliči, čo dane platia, ich budú platiť aj o 4 roky, preto im až tak nezáleží na volebnom období ako takom, ale skôr na tom, čo sa bude diať s ich daňami aj po uplynutí volebného obdobia. A celá demokracia stojí a padá na tom, že niekto jednoduchým, krátkodobým a veľakrát aj hlúpym krokom si zabezpečí oveľa vyššie množstvo preferencií, ako niekto komplikovaným, dlhodobým a možno naozaj dobrým krokom. Ďalší problém je ten, že jednoduchému rozumie väčšina, zatiaľ čo komplikovanému menšina. No a posledný problém je ten, že to jednoduché takmer vždy znamená rozdať dane, a to zložité je zefektívniť rozdelenie vybraných daní, čiže niekde už viac prostriedkov nedať. A to sa samozrejme voličom nepáči.

Výsledkom takejto demokracie je úplna nerovnováha medzi hlasmi tých, ktorí platia dane, a tých, ktorí dane neplatia. Nerovnováha sa zároveň ešte viac prehlbuje, pretože zvýšenie príjmu je subjektívne lepšie brané ako zníženie daní. Jednoducho povedané, darebák, čo celý deň stojí na moste a pozerá ako tečie voda, lepšie zoberie zvýšenie sociálnej dávky z 200€ na 220€, ako keď tomu, čo platí dane, sa zníži daň z 220€ na 200€. Taký človek si max. v duchu (alebo aj nahlas :) zahreší a pozrie sa na tých, čo stoja na moste, a povie si, že aj tak na nich ešte platí 200€. Výsledkom "lepšie brané" je voličský hlas. Je to proste bug v demokracii.

Nerovnováhe ešte napomáha jeden fakt. A tým si naša politika krásne prechádza. Ak sa opýtam desiatich politikov, ako dať vianočný dôchodok, tak myslím, že všetci odpovedia rovnako - cez sociálnu poisťovňu. Je to easy, nie je o čom. No ak sa desiatich politikov opýtam, ako zefektívniť rozdelenie daní, tak štyria kolesíkovia budú hapkať, lebo nebudú tušiť, o čo ide, dvaja povedia, že majú nápady, ale ešte pred tým než odpovedia by radi zdôraznili, že zvažujú prezidentskú kandidatúru, no a štyria odpovedia k veci, možno aj správne, no každý ináč. A tu je pes zakopaný, efektívne hospodárenie štátu s vybranými daňami je komplikovaná problematika aj pre ekonomickú teóriu, nie to ešte pre reálnu ekonomiku, ktorá je doŠiroka prerastená firmami ako me&you alebo No. 5. Komplikovanosť spočíva aj v tom, že je x ciest a spôsobov ako na to. Čím viac ciest a spôsobov, tým viac politických strán. Naša pravica je toho dôkazom: jední chcú riešiť daňový bonus, iní chcú riešiť sociálne dávky cez dovolenku v osadách, atď. atď... Výsledkom je jednotná ľavica a rozbitá pravica. Miera rozbitia pravice samotnými politikmi je samozrejme kapitola sama o sebe.

Máme teda na jednej strane poberača dávok z rozpočtu, na ktorého platia jednoduché riešenia a ktorý volí jednotné politcké spektrum. Na druhej strane máme ľudí, čo platia dane a sú za systémové a dlhodobé riešenia, no ich politické spektrum má tendenciu sa trieštiť. S trieštením sa  nedá nič urobiť, to proste si musia politici urovnať v hlavách a preskočiť vlastné ego. No zo zbytkom by možno niečo šlo urobiť.

Tak ako každý bug sa rieši opravným patchom, tak aj na tento bug by mohla existovať oprava. Nasledujúce riadky budú asi silne utopické, ale kto vie, možno raz...

Riešenie je dvojkomorový parlament. Samozrejme nie 2x150 poslancov, ale napr. 80/70. Dvojkomorový parlament nie je nič nové, no ja by som ho trošku upravil. Obidve komory by boli nezávislé. Ľudia by volili nezávisle poslancov do jednej a do druhej komory. Do prvej komory by mali právo voliť všetci voliči, do druhej komory len tí, čo platia dane. Napr. ak za posledné 4 roky zaplatili daň vo výške XXX €. Proste nejak by musela byť navrhnutá nejaká metodika, ako určovať, kto platí a kto neplatí dane. Presný výpočet ide už nad rámec tohto článku. No a teraz čo s komorami.

Prvá komora by mala kompetencie prijímať len zákony, ktoré sa netýkajú štátného rozpočtu, alebo financií všeobecne. Napr. životné prostredie, menšiny, kultúra, zahraničné veci, súdnictvo a pod... Jedoducho proste právo rozhodovať o životnom prostredí by mali mať všetci, pretože všetci dýchajú vzduch, či platia dane alebo neplatia. Taktiež príslušník národnostnej menšiny je jej príslušník bez ohľadu na to, či dane platí. Obdobne je to so súdnictvom.

Druhá komora by riešila zákony týkajúce sa štátneho rozpočtu, financií, daní, hospodárskej politiky. Vzišla by spomedzi voličov, čo platia dane. Z oboch komôr by vzišli ministri, ktorí by tvorili vládu. Predseda vlády by bol samozrejme z druhej komory.

Uvedomujem si, že je XY vecí potrebné domyslieť, no takýto systém by podľa mňa poslal do zabudnutia pojmy ako silný sociálny štát alebo populizmus. Pokiaľ by si platiaci zvolili blbcov, tak by si mohli zato sami a nemohli by sa na nič vyhovárať. Taktiež by sa prestal vytrieskaváť politický kapitál so sociálnych dávok. Skončili by rôzne teatrálne gestá politikov. Naopak ekonomické reformy by sa politici nemuseli báť prijímať, nebáli by sa zobrať darmožráčom sociálne dávky, lebo by to nezahýbalo prudko s preferenciami ako v súčasnom politickom systéme. Získať právo voliť by možno prinútilo fyzické osoby podnikateľov zaplatiť aspoň minimálnu daň.

Nakoniec zostáva morálne a právne hľadisko. Prečo by taký starobný dôchodca nemal právo rozhodovať o financiách štátu? Ak by tento systém fungoval roky, tak by dôchodca, predtým ako pracujúci človek, volil cca. 40 rokov. Žiadny problém. Ak by ešte pracoval na dôchodku, volil by tiež. Čo naši nezamestnaní? Predsa niekedy človek nemôže za to, že 3 roky pracoval a rok nepracuje. To je v poriadku, podmienka zaplatiť min. daň by sa takého človeka nemusela dotknúť. Ďalej, čo takí ŤZP? Niektorým zdravie nedovolí pracovať. Na nich by mohla byť výnimka. Zostali študenti, u ktorých ak by platilo, že sú neplatiaci a tým pádom bez práva voliť, tak by vymizli z politiky gestá a vôbec diskusie na tému: ako osloviť prvovoličov. Mne táto téma príde vždy trošku ako soap opera, lebo prvovoličov sa každý snaží osloviť nejakým "lacným trikom" a je to aj pekná téma na predvolebné diskusie - moderátori zabijú vysielací čas otázkami a grafmi a politológovia sa môžu vyšantiť vo svojich analýzach.

K moránemu hľadisku alebo lepšie povedané diskriminácii už len posledná poznámka. Sú oblasti života, kde demokracia jednoducho neplatí, a platí "diskriminácia". A všetci sú s tým OK. Napr. hore spomínaná rodina - deti sa k rodinnému rozpočtu nevyjadrujú. Alebo kolektívny šport, nováčikovia poslúchajú, starí harcovníci diskutujú s trénerom. Alebo riadenie stredných a veľkých firiem, zamestnanci nemôžu hovoriť do rozhodnutia manažmentu, manažment do predstavenstva a pod..., proste len prijímajú rozhodnutia z "hora".

Je proste x oblastí v bežnom živote, kde je táto akokeby diskriminácia uplatňovaná. Ale je to ok, lebo chápeme, že právo vyjadriť sa, diskutovať, rozhodovať majú iba tí, ktorí preukázali skúsenosťami, nadaním, prácou a pod.., že sú kompetentní rozhodovať a prijímať rozhodnutia. Prečo by to aj v demokracii nemohlo tak byť?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

SVET

Deň, ktorý navždy zostane dňom hanby USA

Od útoku na Pearl Harbor ubehlo 75 rokov.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.


Už ste čítali?